Zomrel Robert Taylor (85), bez ktorého by svet nemal pokročilé počítače ani internet

Macbooky, Windows, laserové tlačiarne či vyhľadávače – nič z toho by dnes nevyzeralo tak ako vyzerá, ak by neexistoval Robert W. Taylor. A hoci bol jedným z mnohých, ktorí priložili ruku k dielu počítačových technológií, bez jeho výskumnej kariéry by ľudstvo nestálo pred príchodom pokročilej umelej inteligencie.

Robert W. Taylor bol jeden z mnohých, ktorí sa podieľali na tom, aby internet a počítače vyzerali tak ako dnes. Napriek tomu figuroval v mnohých vedeckých projektoch, ktoré svetu priniesli osobné počítače, globálne prepojený internet, prostú počítačovú myš či dokonca internetový vyhľadávač. Inovátor a počítačový vedec zomrel na komplikácie Parkinsonovej choroby vo štvrtok vo veku 85 rokov.

Je všeobecne známe, kto a akými produktami vybudoval gigantov ako Apple, Microsoft či vyhľadávaciu firmu Google. O to menej je povedomý fakt, že finálne produkty a technológie stoja takmer zakaždým na rozsiahlych vedeckých teóriách a akademickom výskume. A kým sú Steve Jobs a Bill Gates inovátormi a géniami na trhu s technológiami, Robert Taylor to isté na akademickej a vedeckej pôde.

Prototyp myšky, ktorú navrhol Douglas Engelbart. Foto Michael Hicks

Američan, adoptovaný reverendom Raymondom Taylorom a jeho ženou Audrey, sa narodil 10. februára 1932 v texaskom Dallase. Keď úspešne absolvoval bakalársky stupeň na miestnej univerzite Southern Methodist University, v magisterskom štúdiu pokračoval na Univerzite v Texase v meste Austin. Začínali šesťdesiate roky a jeho práca o experimentálnej psychológii bola jedna z mnohých podobných. No kým v tomto čase vznikali teórie a manifesty o využívaní ešte nezmapovaných psychotropných látok, napríklad neskorším LSD guru Timothym Learym, či takzvaným Harvardským psychedelickým experimentom, Robert Taylor skúmal ako ucho a mozog lokalizujú zvuk. Vo výskume plánoval na spracovanie dát využiť počítačové centrum univerzity. Keď mu obsluhujúci inžinier vysvetlil, ako počítač vníma a spracováva vstupné informácie, Taylor, ako neskoršie v interview pre The Times povedal, bol negatívne ohromený spôsobom tzv. punch kariet. Tie slúžili na vkladanie vstupných údajov pre počítače. Pochopil, že jazyk počítačov stojí na jednotkách a nulách, ktoré počítač pretavoval do znakov, písmen. Tie tvorili vety, a napokon súvislé texty. Magisterský výskum dokončil so stolnou kalkulačkou a ideami, ako môžu počítače zmeniť celé ľudstvo.

Otec technologického pokroku

Predstavy o tom, akú úlohu môže zohrať interakcia počítačov s ľuďmi, posilnila práca J. C. R. Licklidera s názvom Man-Computer Symbiosis (doslovne Ľudsko-počítačová symbióza). Revolučná, dovtedy úplne nová práca amerického psychológia poslúžila Robertovi Taylorovi ako zdroj referenčných informácií, ktorú využil počas zvyšku života.

Robert Taylor bol kľúčovým architektom moderného sveta, stál pri zrode internetu aj pri revolúcii osobných počítačov. Historička Leslie Berlin pre NY Times

V 1968 spolu s Dr. Lickliderom spísali prácu The Computers as a Communications Device (doslovne Počítače ako komunikačné zariadenie), ktorá sa stala základnou teóriou pre neskoršiu revolúciu osobných počítačov a internetu. Práca je zaujímavá aj dnes, v dobe pred príchodom pokročilej umelej inteligencie a evolúcie biologicko-digitálnej inteligencie.

Predchodca internetu

Praktický prínos Roberta Taylora začal až v roku 1966, kedy sa stal šéfom Kancelárie pre informačné procesné techniky v Pentagone. Kanceláriu začal riadiť po tom, čo prezident Johnson kritizoval nepresné čísla „ľudských obetí“ vo vojne s Vietnamom, na čo sa Taylor ponúkol tajomníkovi ministerstva obrany Robertovi S. McNamarovi vyriešiť problém. Odcestoval do Vietnamu, aby preskúmal informačné systémy, vyhodnocujúce stav a vývoj vojnového konfliktu. Vtedy si Taylor uvedomil, ako neskôr priznal, že americká armáda nemala nikdy vstúpiť do Južnej Ázie.

Kancelária, ktorú riadil, patrila pod Agentúru pre rozvojové výskumné projekty (ARPA). V tom čase využívala tri osobitné počítačové terminály, každá s vlastnou sieťou. Taylorova stopa tu ostala po tom, čo všetky počítače spojil do spoločnej siete. Z programu pre vývoj protiraketovej obrany vzal milión dolárov a vložil ich do vývoja Arpanetu, predchodcovi dnešného internetu.

V 1969, kedy Spojené štáty americké triumfovali s prvým pristátím na Mesiaci, odišiel na Univerzitu v Utahu. Pridal sa k vedeckému tímu, snažiacemu sa predefinovať teoretické problémy Douglasa Engelbarta. Ten určil základné problémy a možnosti osobných počítačov na Standfordskom výskumnom inštitúte (dnes SRI International). Taylor tu ešte pred príchodom na Univerzitu v Utahu svoje vzdelanie z oblasti psychológie rozšíril a naučil sa o počítačových vedách. V tomto čase už mal skúsenosti aj ako projektový manažér pre NASA, kde Douglasa Engelbarta spoznal. Engebart pracoval na reálnej aplikácie ľudsko-počítačovej interaktivity, ktorú mu Taylor dotoval. Od tohto momentu pozná svet počítačovú myš. Douglas Engelbart zomrel v roku 2013.

V pozadí jabĺk a okienok

Po odchode z Univerzity v Utahu pokračoval v rozvoji počítačov v novo vzniknutom vedeckom centre Xerox Palo Alto Research Center v Kalifornii. V sedemdesiatych rokoch viedol v Palo Alto Research Center v Severnej Kalifornii tím, ktorý postavil prvého predchodcu osobných počítačov, Alto. V spolupráci so skupinou Alana Kaya dal zariadeniu softvérový systém, schopný zobrazovať textové dokumenty cez grafické ikony na displeji. S touto skupinou popísal aj to, ako bude vyzerať kancelária budúcnosti. Prvýkrát sa konkretizovala idea laserovej tlačiarne.

Xerox Alto

Alto je nielen priekopníckou technológiou, ale priamou inšpiráciou pre novú počítačovú revolúciu, ktorú úspešne skomercionalizovali Steve Wozniak a Steve Jobs, IBM, Atari a Microsoft. Podľa New York Times bola práca Roberta Taylora pre slogan Steva Jobsa „Myslite odlišne“ kľúčová a z historických skúmaní sa jeho úspech začal po tom, čo manažment Xerox výskumného centra umožnil Jobsovi nahliadnuť do Taylorovej práce. Podobne to je aj pri Charlesovi Simonyiim, ktorý vstúpil do Microsoftu a pomohol mu vyvinúť operačný systém Windows.

Na sklonku kariéry v 1990 Robert Taylor založil výskumné centrum Digital Equipment System Research Laboratory v Palo Alto, ktorý má podiel na vytvorení prvého internetového vyhľadávača AltaVista.

Ilustračné foto Gardner Campbell