Slobodu internetu vlani trápili hlavne štáty. Propagandou a zákonmi

Slobodnú komunikáciu na svetovom internete za minulý rok narušilo nielen vypínanie pripojenia k webom, ale aj efektívne zneužívanie algoritmov sociálnych sietí, financovanie rozsiahlej propagandy a uverejňovanie obsahu napichnutej súkromnej komunikácie.

Celkovo najčastejšie prichádzali hrozby od píšucich dezinformačných žoldnierov a cenzorov sociálnych sietí, ktorí pracovali pre vlády v snahe obmedziť verejné protesty. Rok 2017 znamenal pre slobodu prejavu v digitálnom prostredí aj kradnutie identít či DDoS útoky voči novinárskym serverom, či dokonca zatváranie až zabíjanie reportérov. Celkovo najhorším miestom na svete v tejto problematike ostáva Čína, a to už tretí rok za sebou.

Index slobôd vypracovala washingtonská nezisková organizácia Freedom House, ktorá v 65-tich krajinách analyzovala médiá, vplyv politických elít na nich, mediálny obraz šírený doma a v zahraničí, mieru bezpečnosti a súkromia novinárov po tom, čo kritizovali garnitúry a vplyvné osobnosti. Aj keď sa Freedom House nezameral na slovenské či české prostredie, výskumná vzorka predstavuje 87 percent svetovej populácie, využívajúcej internetové pripojenie.

Okrem vypínania sociálnych sietí, napr. v Turecku či na Ukrajine, hovorí Freedom House o nových rizikách, ktoré sú oveľa náročnejšie na detekciu: fake news a na mieru šitá a šírená propaganda. Ako príklad v slovenskom prostredí slúži ruský multi jazyčný mediálny portál Sputnik. Ten má okrem svojej centrály v Moskve sídla aj vo Washingtone, Edinburghu, Londýne či Pekingu.

Médium je dlhodobo kritizované za šírenie falošných správ. Jedným z najabsurdnejších správ bolo odhalenie, že na východe Ukrajiny bojujú zombie vojaci. V čase prezidentského duelu Clintonová verzus Trump často recyklovali správy o konšpiračnej teórii PizzaGate. Podľa nej rodina Clintonovcov cez sieť pizzérií predávala ľudí do otroctva. Sputnik je zhlukom zoštátneného rádia Hlas Ruska a tlačovej agentúry Ria Novosti.

Fake news je náročnejšie vyvrátiť než v prípade propagandy s jasným ideologickým podpisom. Jednak pre iracionálne presvedčenie ľudí, zároveň pre dojem, že ide o seriózne spravodajstvo. Hrozí, že verejný diskurz nebude vážny a demokracia zdravá.

No propaganda nie je zďaleka jedinečnou devízou Ruska. V Mexiku musela vlani politická a občianska opozícia čeliť légii sedemdesiattisíc botov (počítačový program, ktorý automatizovane vykonávaná určitú úlohu), ktorí na sociálnych sieťach proti nim šírili dezinformačné správy. Filipínsky prezident Rodrigo Duterte má vlastnú farmu trolov, ktorí, ako uviedol Freedom House, denne zarobia 10 dolárov. Pritom priemerný denný plat nižšej triedy v krajine je zhruba 5 dolárov. Najnovšie odhalenia Kongesu USA poukazujú, že platená reklama na Facebooku nie je nijako regulovaná. Najnovšie sa s výhrou Donalda Trumpa hovorí o využití tejto platformy k pretlačeniu politických reklám, na ktoré sa nevsťahujú prísne regulačné normy, ako to je v prípade televízie, tlače či rozhlasu.

Rozmach sociálnych sietí prichádza v poslednom desaťročí, no ich využívanie pre masívnu cielenú propagáciu je fenoménom posledných pár rokov. „S technickou podporou sofistikovaných botov, profesionálnych propagandistov a šíriteľov sa tieto praktiky rozmohli na celom svete. S využitím prostredia sociálnych sietí a ich algoritmov tak odosielatelia správ maximalizovali viditeľnosť svojho obsahu a podarilo sa im integrovať medzi seriózne správy,“ hovorí analýza washingtonskej organizácie.

Tieto formy manipulácie s používateľmi/občanmi sú oveľa náročnejšie na odhalenie, pričom ich vyvracanie je konštantne podlamované ideologickým, iracionálnym presvedčením, neraz zamaskovaným za falošné profily ľudí. Ľudia tak strácajú kontinuitu s priestorom, keďže falošné správy či nenávistná reč je neraz prezentovaná ako seriózna správa. Rozsah informácií, prítomnosť manipulatívnych a zavádzajúcich informácií oslabuje prijímateľov zdravý úsudok, a tým aj narúša vážnosť verejného diskurzu a zdravie demokracie.

Vypínanie internetového pripojenia v čase, kedy sa vlády obávajú masívnych či násilných protestov je bežnosťou nielen v Turecku, či Číne. Freedom House zaznamenal tieto kroky aj v prípade bieloruskej vlády či v Etiópii, pričom hlavným cieľom boli mobilné zariadenia. Živé prenosy z ulíc vytvorili nový komunikačný a organizačný model, ktorý dokáže vytvoriť masové publikum a ukazovať celému svetu aktuálne udalosti pri zásahoch polície, útokoch neonacistami či náboženskými fundamentalistami. Z toho až polovica obmedzení k internetovému pripojeniu bola mierená práve na smartfóny a pripojiteľné mobilné zariadenia.

Nárast kybernetických útokov nezaznamenáva len finančný sektor, priemysel či určité osobnosti. Hackovanie účtov občianskych aktivistov, politikov je efektívnou metódou, ako získať dáta z ich súkromnej komunikácie, odchytávať ich geolokačné údaje, či zamedziť im ďalšie šírenie kritiky. Okrem už zabehnutých vládnych programov masívneho zberu dát, napr. v USA (podporený zákonom FISA), v Rusku (bezpečnostným programom SORM) sa cielené naburávanie do zariadení objavovalo aj v Azerbajdžane či Bahrajne.

S občianskym, politickým verejným životom súvisí aj ochrana vlastného digitálneho súkromia. Browsovanie internetu prostredníctvom zabezpečených prehliadačov, šifrovanie emailovej komunikácie upevňuje aj vytváranie VPN sietí, ktoré slúžia pre ochranu skutočnej polohy počítača. Zatajenie polohy je neraz povinným ochranným nástrojom aktivistov a novinárov, kritizujúcich politické a spoločenské pomery.

Okrem sofistikovaných reštrikcií a obmedzovaní objavila organizácia Freedom House aj vraždy novinárov a blogerov. Aj keď politicky motivované vraždy vlani medziročne klesli až o 50 percent na osem prípadov, napr. Jordánsku zastrelili kresťanského karikaturistu za publikovanie islamského neba plného zbraní. Slovensko práve prežíva politickú a spoločenskú krízu práve po smrti investigatívneho novinára, pričom motív vraždy s veľkou pravedpodobnosťou vychádzal z jeho práce. V Mjanmarsku bol zavraždený novinár za publikovanie poznámok na Facebooku o štátnej korupcii. Vraždy s týmto motívom zaznamenali aj v Rusku, na východe Ukrajiny či v Číne.

Ako Čína obesí slobodu prejavu

Okrem toho, že čínska komunistická strana už roky blokuje občanom prístup k Facebooku, Googlu či Twitteru, ktoré nahradzujú služby tuzemského IT sektoru, pokročila v programe sociálnej kredibility. Systém hodnotenia spotrebiteľského správania podľa preferencií predstavila komunistická strana už v roku 2014, pričom rok na to ho spustil technologický gigant Alibaba. Ten na základe spotrebiteľského správania určuje spotrebiteľom kredit, podľa ktorého majú ďalšie výhody. V rámci štátnej stratégie, ktorú chcú komunisti v roku 2020 povinne spustiť povinne pre každého občana, na tzv. Sézamový kredit naskočil aj konkurent Alibaby Tescent v spolupráci s čínskym „Facebookom A Twitterom v jednom“, službou WeChat.

Algoritmus vyhodnocujúci kredit je uzatvorený, no ako uviedol časopis Wired, vychádzať bude logicky z informácií, ako napr. či si používatelia objednávajú z domácich eshopov, alebo zahraničného Amazonu, či platia načas inkasá a účty za telefón, koľko hodín trávia na sociálnych sieťach a hraním počítačových hier či aké články publikujú na svojich nástenkách. Technický riaditeľ kreditového systému Alibaby Li Yingyun priamo povedal, že ide o systém nielen kontroly, ale aj tvarovania občanov a ich spotrebiteľského správania. „Ak niekto hrá počítačové hry denne desať hodín, mal by byť označený za chorú osobu, ktorá neprospieva spoločnosti,“ dodal. Komunistická strana hovorí, že chce hlavne udržať kapitál v krajine, no obavy z reštrikcií len pre to, že niekto objednáva z eBayu, publikuje voči vláde kritizujúci článok je vážnou prekážkou pre slobodný internet.

Podľa kritikov tohto systematického hodnotenia ide big data prostredie, ktoré komunistickej strane umožní ultimátnu kontrolu a špionáž svojich občanov. Navyše, kredit v rozmedzí 350 až 950 bodov rozhodne, aké výhody budú mať ľudia aj mimo internetu. Občanom s nízkym ratingom spomalia internetové pripojenie, obmedzia prístup do niektorých reštaurácií či im bude dokonca zakázané vycestovať za hranice štátu.

Skóre 600 umožní ľuďom vziať si dlh pri nakupovaní na Alibabe vo výške zhruba 638 eur, 650 bodov znamená prenájom auta bez vloženia depozitu či urýchlený check-in hoteli na Pekingskom národnom letisku. Ľudia so skóre vyšším ako 666 bodov si budú môcť zobrať hypotéku vo výške skoro 6,5 tisíca eur. Kredit nad 700 umožní vycestovať do Singapuru bez potrebných dokumentov, nad 750 bodov môžu získať urýchlene pan európske šengenské víza.

Ani pokročilé demokracie nemajú svetlé vyhliadky

V polovici januára predĺžil Senát Spojených štátov amerických s podpisom prezidenta Trumpa zákon FISA na ďalších šesť rokov. Podľa demokratov a občianskych aktivistov je totižto kontroverzný, hlavne po roku 2013, kedy bývalý externý analytik Národnej bezpečnostnej agentúry Edward Snowden poukázal na neregulovateľné a nekontrolovateľné možnosti tajnej služby pri odchytávaní masívného počtu dát neamerických aj amerických občanov.

Zákon tiež umožňuje NSA zbierať dáta z osobných konverzácií na sociálnych sieťach, emailov, telefonátov, získavať dáta ako GPS lokácie či časy platieb kartou. Pritom všetky získané údaje ukladá na vlastné servery. FISA navyše umožňuje FBI plný prístup k týmto databázam. Odporcovia predĺženého zákona najviac kritizujú to, že spravodajské služby môžu bez vonkajšej kontroly získavať osobné informácie len na základe vlastného vnútorného podozrenia, že ide o teroristu. Demokratický senátor Ron Wyden ho opísal ako zadné dvierka demokracie a Štvrtého dodatku americkej ústavy. Ten od roku 1789 garantuje občanom USA právo na domovú a osobnú slobodu, pričom podmieňuje určité regulačné mechanizmy voči štátu, aby nezneužíval kompetenciu zasahovať do týchto slobôd.

Aj keď FISA umožňuje NSA sledovať len cudzincov v štátoch z podozrenia teroristickej činnosti či iného narušenia národnej bezpečnosti, spravodajská služba taktiež odpočúva občanov krajiny, píše vo svojej knihe Nikto sa neskryje Glenn Greenwald, novinár, ktorému whistleblower odovzdal tajné dokumenty.

Zákon umožňuje legálny odchyt dát amerických občanov v momente, kedy komunikujú mailom či telefonicky s človekom s iným občianstvom. „Ak niekto niekomu pošle email so slovom ISIS, podľa zákona je NSA autorizovaná zbierať túto súkromnú komunikáciu, nehľadiac na to, o koho ide,“ rozvinula pre časopis Wired právnička z Newyorskej Univerzity Elizabeth Goitein. „Zákon nielenže umožňuje zbierať komunikáciu napr. z emailov, ale taktiež získavanie menej podstatných informácií, ktoré nepomáhajú referovať cieľ.“

Tento príklad sa stal aj bývalému poradcovi prezidenta Trumpa pre národnú bezpečnosť Michaelovi Flynnovi. Ten komunikoval s ruským ambasádorom vo Washingtone Sergejom Kyslyakom, pričom po jeho nástupe do mandátu bola táto komunikácia vynesená na verejnosť.

Kto nemá čo skrývať, nemá dôvod tajiť: šifrujú len teroristi a drogoví díleri

Častým krédom podporovateľov vládnych špehovacích programov je, že človek, ktorý nemá, čo skrývať, sa nemusí ničoho obávať. Podľa zoskupenia právnikov so zameraním na ľudské a občianske práva Agora International Human Right Group má každý človek čo skrývať, hoci to nenarušuje zákon či národnú bezpečnosť. Právo na súkromie aj v digitálnom prostredí, uvádza jedna z analýz organizácie, je porušované neraz nielen kyberzločincami, ale aj vládami na celom svete. Napr. v Rusku objavili za posledné roky stovky prípadov, kedy vládou riadené špehovanie porušovalo tieto práva hlavne v prípadoch novinárov a ľudí z neziskových organizácií, ktoré kritizovali Kremeľ.

Agora riešila aj také prípady, kedy si policajti špeciálne vyberali aktivistov a novinárov počas protestov a odoberali im biometrické známky a odtlačky prstov. „Výkonné zložky Ruska zadržujú, sledujú a vypočúvajú takýchto ľudí napr. v čase, kedy cestujú krajinou alebo mimo ňu. Potom nastupuje úloha štátnych a proštátnych médií, ktoré uverejňujú získané súkromné informácie z ich emailov a rozhovorov v snahe diskreditovať ich,“ opisuje Agora situáciu v Rusku.

Nepriazeň politikov voči súkromiu v digitálnej komunikácii nájsť aj v Spojených štátoch amerických a Veľkej Británii. Riaditeľ americkej FBI Christopher Wray si myslí, že voľne dostupné nástroje pre šifrovanie akejkoľvek formy komunikácie sú v rozpore s národnou bezpečnosťou. Stephen Flatley, forenzný analytik pracujúci pre federálnu políciu, dokonca povedal počas januárovej kyberbezpečnostnej konferencii v New Yorku, že Apple, Google či Facebook, ktoré do komunikačných kanálov implementujú ochranu dát sú strojcami zla. Riaditeľ Wray priznal, že sa vlani agentom nepodarilo prelomiť ochranu v 7 800 prípadoch, ktoré boli vyšetrované z potenciálneho aktu terorizmu. Britskú ministerku Amber Rudd znepokojuje, že digitálne šifrovanie nielen umožňuje teroristom slobodne organizovať zločin, ale sťažuje výkon činnosti spravodajcov zo služieb MI5 a GCHQ: „Nechceme zakazovať šifrovanie, ale naša neschopnosť vidieť teroristov podkopáva štátnu bezpečnosť,“ myslí si ministerka.

V roku 2016 prijala ruská Duma súhrn protiteroristických opatrení, taktiež nazývaný ako Yarovajovej protiteroristický balík, ktorý sa v časti o špehovaní podobá americkému zákonu FISA. Zber dát z digitálnej komunikácie, väčšie kompetencie pre výkonné zložky ako FSB a GRU pri vchádzaní do komunikácie podozrivých. Zákon navyše núti telekomunikačných providerov ukladať všetky záznamy hovorov a SMS správ počas šiestich mesiacov, metadáta až na tri roky. Tieto firmy musia v prípade šifrovanej komunikácie spolupracovať s agentmi na ich dekódovaní.

Táňa Lokšinova, riaditeľka ruskej pobočky Human Right Watch, nazvala zákony Iriny Yarovajovej ako nebezpečné, pretože spravodajstvu umožňujú bez akejkoľvek transparentnej kontroly zbierať masívny objem dát z internetu a telefonátov ruských občanov. „Ide o nežiadúci návrat sovietskeho zákona, ktorý ani nie je úplne legálny. Jeho úplné znenie umožňuje účelové využívanie, povedala pre britský denník The Guardian.

Rozsiahle špehovanie internetu v Rusku ale nezačínajú v roku 2016. V priebehu posledného desaťročia vydali miestne súdy cez 5,4 milióna povolení odpočúvať telefonáty, pričom 98-percent žiadostí prišlo od polície a tajných služieb. Ministerstvo vzdelávania a vedy taktiež vypracovalo niekoľko odporúčaní, ako odhaľovať kriminálnu činnosť špeciálne subkultúr v školách. Šifrované správy či VPN siete sú podľa nich automatickým podozrením z trestnej činnosti. Aj keď ruský prezident v dokumentárnom filme Olivera Stonea „Interview s Putinom“ povedal, že vláda a výkonné zložky narozdiel od USA ani len nedokážu masívne „napichnúť“ tuzemský internet, Wikileaks na jeseň minulého roka uverejnila tajné dokumenty o FSB a jeho dodávateľoch o programe SORM. Jeho prvá verzia z roku 1995 dokázala celoplošne odchytávať iba telefonické rozhovory, kým v roku 2016 už aj všetku digitálnu komunikáciu na internete, vrátane sociálnych sietí.

Ruská tajná služba kontroluje internetovú sieť v krajine, vrátane telefónov

Najväčšia sociálna sieť v krajine VKontakte (VK) dnes patrí blízkemu priateľovi Kremľa Ališerovi Usmanovi, ktorý v roku 2014 dokúpil jej 48-percentný podiel. Usmanov, vlastniaci VK materskú firmu mail.ru, tak prevzal plnú kontrolu nad spoločnosťou, ktorej denný počet aktívnych používateľ prevyšuje sto miliónov ľudí. Ide hlavne o občanov rusojazyčných krajín. Zakladateľ a bývalý riaditeľ spoločnosti Pavel Durov odišiel do Spojených štátov po tom, čo pre FSB odmietol sprístupniť servery. Služba hľadala ľudí, ktorí v 2014 a 2015 protestovali proti vtedajšiemu ukrajinskému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi, ktorý odmietol pristúpiť na Asociačnú dohodu s Európskou úniou a sledoval spoločné záujmy s Vladimírom Putinom. Ruský Human Right Watch varuje, že ak sa na tejto sociálnej sieti začne organizovať protest proti vláde, Centrum pre boj s extrémizmom má ľahký prístup k obsahu komunikujúcich.

Aj keď ruské výkonné zložky možno nedisponujú technickými kapacitami na úrovni amerických, britských či čínskych tajných služieb, okrem zberu biometrických známok tvárí, získavajú odtlačky prstov aj DNA vzorky. Napríklad počas začiatku nepokojov na Kryme v 2015, kedy z polostrova muselo odísť veľa Krymských Tatárov, polícia zapísala 20 000 vzoriek DNA na zoznam podozrivých z netypického islamského vierovyznania.

Šifrovaný WhatsApp je viac o reklame než ochrane súkromia

Využívanie šifrovanej komunikácie ale nie je len špeciálnym nástrojom investigatívnych novinárov, tajných služieb či ľudí dozorumievajúcich sa v určitých strategických infraštruktúrach. Facebook Messenger, WhatsApp, Google Allo, Hangouts či roky využívajú tzv. Signal protokol, ktorý ponúka End-to-End šifrovanie, známe aj ako asymetrické.

End-to-End šifrovanie pozostáva z verejného a súkromného kľúča. Komunikujúci A využije verejne dostupný kľúč k zašifrovaniu správy pre komunikujúceho B, pričom dešifrovať sa dá len s verejným a súkromným kľúčom strany B. Cez server služby, kde sa správa aj uchová, prejde len nezrozumiteľný text. Služba ponúka pomerne vysokú ochranu zabezpečenia, aj keď hrozí, že do aplikácií budú pod tlakom vlád vložené zadné dvierka.

Protokol dokáže ochrániť komunikáciu, no nie metadáta. Ide o záznamy aktivít: kto a kedy, kde a s kým ako dlho komunikoval. Aj keď je obsah pre službu priamo neznámy, metadáta môžu beztak povedať všetko: Alias Jozef Mrkvička 14. 2. 2018 cez aplikáciu komunikoval s centrom pre prevenciu samovrážd, pričom jeho GPS lokácie ukazujú, že sa v čase 23:04 nachádzal na staničnom moste nad koľajnicou v Nitre. Alias patrí mužovi, ktorý je country manažérom veľkého strojárskeho podniku na Slovensku. Jedným z najväčších zberačov takýchto údajov je WhatsApp, ktorý Facebook v roku 2014 kúpil za 19 miliárd dolárov.

Služba s 1,5 miliardou užívateľov zbiera aj metadáta ako IP adresu zariadenia, GPS súradnice v čase komunikácie, fragmenty o mobilnej sieti a prehliadačov. Má plný prístup ku kontaktom. Ďalším problémom aplikácie je, že tieto údaje vrátane odosielaných súborov (napr. fotiek a dokumentov) nezálohuje na svoj server, ale priamo do zariadenia. Tie ale ponecháva nezašifrované.

Facebook Messenger ponúka asymetrické šifrovanie ako dobrovoľnú možnosť, pričom ak si to používateľ vyslovene nezapne, všetok obsah z četov sa ukladajú nechránené na servery Facebooku. Tie uchovávajú aj také informácie ako odosielané súbory, metadáta o operačnom systéme, stave batérií zariadení, GPS súradnice, verzie hardvérových častí, identifikačné údaje počítačov. Facebook zbiera pre svoj News Feed algoritmus údaje o tom, ako dlho človek sleduje určité príspevky, hrá hry, prezerá určité stránky, osoby, komentáre, či a ako reaguje na príspevky (napr. cez emodži). Pozná telefónne číslo či údaje o finančných transakciách, keď človek niekedy nakupoval cez sieť tovar, platil mikropoplatky v hrách alebo platil reklamu pre svoju stránku.  Okrem čísla karty a ostatných údajov, potrebných pre platenie ňou, pozná aj kontaktné detaily objednávok.

Najbezpečnejšou voľbou pre ochranu komunikácie je pre mnohých odborníkov voľne dostupná služba Signal. Tú vyvíja Open Whisper System, ktorá vynašla aj Signal protokol. Okrem registrácie telefónnym číslom nezbiera nič navyše. Zaznamenáva len deň, kedy prebehla komunikácia, viac metadát nepotrebuje.