Snowden môže byť Putinov darček pre Trumpa. V mene normalizovania vzťahov

Medzi Kremľom a Bielym domom údajne prebieha diskusia o deportovaní analytika a bielej vrany Edwarda Snowdena domov, do USA. Pre vynesenie tajných dokumentov a dôkazov o masívnom zbere dát Národnou bezpečnostnou agentúrou na poli globálnej internetovej siete mu hrozí tridsať rokov väzenia.

Údajné diskusie medzi vládami, ktoré posledné roky medzi sebou vyhrocovali medzinárodný kontakt a napätie, sú stále neisté a nepodložené. Správu priniesla americká televízia NBC News. Ak by ale bol Snowden napokon deportovaný domov pred súd, podľa niektorých amerických analytikov by to mohlo zlepšiť pozíciu Ruska v plánoch nového kabinetu prezidenta Trumpa. Hlavne pri zmenách pomerov na medzinárodnom trhu, hlavne s Čínou. Aj keď obe krajiny vyjadrili záujem rozmraziť vzťahy, Trumpova administratíva stále nedeklarovala všetky priority a podmienky vzhľadom k okolnostiam s Ruskom.

To v priebehu posledných troch rokov oslabilo spoluprácu s USA a Európskou úniou. Hlavným dôvodom rastúceho napätia a ekonomických embárg bolo anektovanie polostrova Krym, ktorý v roku 1954 daroval Ukrajincom prvý tajomník Ústredného výboru komunistickej strany Sovietskeho zväzu Nikita Chruščov.

Ďalšia hra spravodajských služieb

Aj keď hovorca Vladimíra Putina, Dmitrij Peskov, reagoval na správu ako na nonsens, bývalý zástupca riaditeľa CIA a podporovateľ porazenej demokratickej kandidátky v prezidentských voľbách Hillary Clintonovej Michael Morrell ešte v januári priznal, že deportácia Snowdena by bol skvelým inauguračným darčekom od ruského prezidenta. „To by umožnilo prezidentovi Putinovi jednu z vecí, po ktorých túži najviac – byť videný doma aj v zahraničí ako niekto, kto je rovnocenný spojeným štátom,“ povedal pre britský denník The Telegraph. Dodal, že takýto akt by pomohol zlepšiť obraz aj samotnému Donaldovi Trumpovi. V podstate by dokázal vytvoriť verejnú mienku, že domov dotiahol človeka, ktorý je pre mnohých Američanov zradca a špión. Oproti Obamovi, ktorému sa nepodarilo vrátiť Snowdena do spojených štátov, by tak novozvolený prezident mohol zlepšiť verejnú mienku o výkone mandátu. Jeho kritika voči whistleblowerom, špeciálne voči Edwardovi Snowdenovi už bola jasná pred tromi rokmi. Trump sa už v 2014 verejne domáhal o jeho potrestaní.

Maria Zacharova, hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí, uviedla, že možnosť deportácie Snowdena je len domnienka, keďže Putinova vláda v prvom rade musí pochopiť a spoznať všetky záujmy a ciele nového Trumpovho kabinetu. Biely dom sa odmietol k celej veci vyjadriť.

K informácii sa vyjadril aj Snowdenov právny obhajca Anatolij Kučerena. Podľa neho neexistuje dôvod, prečo by malo Rusko vyhostiť a deportovať whistleblowera späť do USA. Kremeľ na to nemá žiaden ekonomický ani politický dôvod, dodal. „Je to typ špekulácií, ktoré prichádzajú od zdrojov takzvaných amerických špeciálnych služieb. Myslím si, že téma bola a stále je na stole politiky USA, ale v skutočnosti ide o ťahanie nitiek službami so sporadickými informáciami,“ vyjadril sa pre ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS.

Snowden na Twitteri reagoval na kritické hlasy, ktoré ho označujú za kolaboranta. Podľa nich získal whistleblower azyl, aby mohol FSB, Federálnej bezpečnostnej službe Ruskej federácie, podať informácie o technológiách, ktorými disponuje americká NSA pri masívnom špehovaní.

Stále iba dohady

Už len dialóg medzi mocnosťami, ktoré medzi sebou v poslednom čase živili napätie, znamená pre medzinárodné vzťahy a globálnu zahraničnú politiku veľa. Podľa bývalého poradcu pre národnú bezpečnosť Juana Zaratea je to signál ohrievania vzťahov, a to nielen v oblastiach medzinárodných či obchodných. Juan Zarate si myslí, že Rusko pochopilo dôležitosť komunikácie na poli spravodajských služieb a chápe, že americké služby sú v kybernetickej špionáži vopred aj voči FSB, Federálnej bezpečnostnej služby Ruskej federácie. Nedávno dokonca prišiel priamo z Kremľa impulz, ktorý naznačuje, že Rusko začína vnímať význam rizík, prichádzajúcich z virtuálneho priestoru.

Prečítajte si viac o „Putinovej doktríne“

Rusko obrní strategické dátové uzly, voľný informačný tok vníma ako riziko

Ako sa legislatívne môže podariť Rusom deportovať domov bývalého analytika NSA pred domovský  súd, nevedno. Rusko nemá so spojenými štátmi vytvorenú zmluvu pre vydávaní špiónov. Navyše, Snowden je v Moskve od roku 2013, kedy utiekol z Hong Kongu. Tam dal investigatívnym novinárom z The Guardian a The Intercept (ktoré vzniklo následne po analyzovaní stovák uniknutých dokumentov) materiály, dokazujúce existenciu programov sledujúcich a zbierajúcich dátových programoch ako PRISM či TEMPORA.

Odvtedy dostáva od Kremľa platný politický azyl, de jure je ruským hosťom. Aj keď mu víza končia v prvého augusta tohto roka, Michael Morell je presvedčený, že ak sa diskusia medzi Kremľom a Bielym domom prehĺbi, Vladimír Putin je natoľko kreatívny, aby na to našiel legálny spôsob ako deportovať Snowdena späť do štátov.

Strach z neférového procesu

Ak by sa Snowden vrátil do spojených štátov, podľa federálnych zákonov by za trestný čin špionáže dostal maximálne 30 rokov. Riaditeľ CIA Mike Pompeo sa o bielej vrane vyjadril, že musí čeliť najtvrdšiemu americkému právu. „Myslím, že správny výsledok preň by mohol byť trest smrti,“ povedal ešte vo vlaňajšom februári. Snowden ešte v minulosti priznal, že je ochotný sa vrátiť domov, ak mu bude zaistený férový súd.

Na druhej strane sa obáva, že mu nebude ponúknutý otvorený, férový súdny proces a skončí podobne ako iní, ktorí z vládnych inštitúcii vynášali informácie o nekalých praktikách. Napríklad Chelsea Manningová, ktorá v 2011 vyniesla pre Wikileaks trištvrte milióna depeší z vojenského spravodajstva a diplomatických kábelogramov, dostala 35 rokov väzenia vo Fort Leavenworth s režimom prevencie proti zraneniu. To strážnikom umožňovalo upravovať odsúdenej denný režim. Biela vrana napokon dostala na konci úradovania prezidenta Obamu skrátenie trestu pre psychické vyťaženie. Trest jej skončí už v tomto máji.

Ak bude naozaj uzatvorená dohoda o deportácii Snowdena do štátov, podľa ľudskoprávnych aktivistov z organizácie Pardon Snowden bude naozaj dôležité, aby federálne súdnictvo ešte pred príchodom garantovalo férový proces.

Prečítajte si viac o amnestii pre Chelsea Manningovú

Obama udelil amnestiu Chelsea Manningovej, tá mala byť vo väzení do roku 2045