Pozrite si odtajnené testy amerických nukleárnych bômb. Napriek odzbrojovaniu sú stále hrozbou pre ľudstvo

Americká vláda odtajnila 750 videí z 250-tich testov atómových bômb medzi rokmi 1945 až 1962. Zbierka videí približuje historikom aj nič netušiacej verejnosti, ako sa vyvíjalo jadrové zbrojenie so ZSSR na počiatku Studenej vojny.

Archív viac ako polstoročných záberov päť rokov digitalizovali vedci z Lawrence Livermore National Laboratory (LLNL) pod vedením fyzika Grega Spriggsa. Ten tvrdí, že početná zbierka filmov ponúka kvalitný obraz o tom, ako vznikala tzv. doba atómového veku až po začiatok šesťdesiatych rokov, kedy sa pre Kubánsku krízu Studená vojna takmer zmenila na otvorený jadrový konflikt.

LLNL tím pracuje približne s desaťtisíc filmami, na ktoré sa stále vzťahuje utajenie armádou. Uverejnených 750 kusov túto pečať stratilo, laboratórium bude v priebehu ďalších dvoch rokov uverejňovať ďalšie filmy. Spriggs dúfa, že „zábery Armageddonu“, ako ich sám nazval, podnietia silnú diskusiu o tom, či štáty potrebujú vlastniť arzenál jadrových zbraní. „Je to jednoducho neuveriteľné, koľko energie sa pri testovaní uvoľnilo,“ opísal pri oficiálnom zverejnení videí, „dúfame, že už nikdy nebudeme musieť použiť nukleárnu zbraň. Myslím, že keď pochopíme históriu tohto obdobia a naozaj si uvedomíme, akú devastujúcu silu má táto technológia, možnože ju ľudia raz nebudú ochotní využívať.“

Realita nepraje pacifizmu, zbrojiť sa bude naďalej

Posledné štyri roky boli pre svetovú politickú stabilitu náročné. Za ten čas sa medzinárodné vzťahy preorientovali hlavne po ruskej anexii ukrajinského polostrova Krym, situáciu zvlášť skomplikoval vznik Islamského štátu a nárast terorizmu v Európe. Ekonomické vyhliadky menili aj politickú rétoriku, ktorá spôsobuje nejednotnosť napríklad Európskej únie. K zmenám sa pridávajú aj pomerne stabilné faktory ako testovanie a vývoj jadrových zbraní Severnou Kóreou, či Iránom.

Novozvolený prezident USA Donald Trump sa krátko po začatí úradovania vyjadril, že spojené štáty zaostávajú so svojim arzenálom zbraní hromadného ničenia, pričom si myslí, že spojené štáty ako mocnosť majú povinnosť byť lídrom v týchto technológiách a arzenáli. „Som prvý, kto by chcel svet vidieť bez nukleárnych bômb, ale my nikdy neklesneme pod nijakú krajinu, aj keď je spriatelená. Nikdy neklesneme, čo sa týka nukleárnej sily,“ povedal vo februári v rozhovore pre agentúru Reuters.

USA je hlavným členom v dohodách o odzbrojovaní, rovnako ako Rusko. Vladimír Putin sa k veci vyjadril iba tak, že je ochotný rokovať s americkým partnerom. Trump taktiež odmietol novú demilitarizačnú dohodu New Start agreement, ktorú ešte v 2011 predĺžil Barrack Obama. Dohoda mala obom stranám limitovať počet funkčných hlavíc a rakiet. Trump ju ale odmietol s argumentom, že je výhodná len pre Rusov.

Arzenál schopný Zem zničiť tisíckrát

Kým v roku 1945 USA vlastnili na svete iba dve atómové bomby, v roku 1950 ich svetový počet stúpol na 304. O desať rokov na to už zbesňujúce zbrojenie narástlo na číslo 20 370 jadrových hlavíc. Začiatok sedemdesiatych rokov bol objem zbraní mierne klesajúci, keďže kým v 1967 tvorilo svetový jadrový arzenál viac ako 40 tisíc bômb, o tri roky na to ich bolo o necelé dve tisícky menej. Zásoby dosiahli vrchol ani nie v čase vyostrených päťdesiatych ani šesťdesiatych rokov, ale krátko pred pádom Berlínskeho múru. V Roku 1986 mal svet 64 449 funkčných jadrových hlavíc.

Trend v znefunkčňovaní nukleárneho arzenálu. Prameň Bulletin of the Nuclear scientists

Rozpad blokov priniesol dohody o odzbrojovaní, kým v 1990 bolo funkčných 55 512 hlavíc, na prelome milénia necelých 24 tisíc. Dáta o znefunkčňovaní nukleárneho arzenálu priniesol portál Bulletin of the Atomic Scientists, ktorý sa zaoberá nukleárnymi vednými odbormi a jadrovou a odzbrojovacou medzinárodnou politikou.

Fat Guy, druhá atómová bomba, ktorá s plutóniovým jadrom zničila v roku 1945 Nagasaki

Podľa štatistiky trend odzbrojovania začal rapídne spomaľovať v roku 2007, kedy sa počet 12 995 funkčných hlavíc začal zmenšovať radovo iba desiatky či stovky kusov. Posledný známy rok, 2013, ponúka relevantné a presné čísla svetového arzenálu. Dokonca sa v tomto roku jeho počet mierne navýšil. Portál sa k novším číslam zatiaľ nedostal, keďže ide o citlivé a strategické údaje. Tie môžu byť verejne interpretované najskôr po tom, čo budú odtajené vládami.

Organizácia pre sledovanie jadrových zbraní Arms Control Association na základe vlastných zdrojov v januári 2017 určila, že na svete je pravdepodobne až 15 tisíc funkčných jadrových hlavíc. Najväčší arzenál má Rusko s počtom zhruba 7000 kusov, nasledujú USA s počtom 6800 bômb. Francúzsko ako tretí najväčší člen má ale rapídne menšiu zásobu, a to 300 hlavíc. Veľká Británia 215, Čína 260, Pakistan 140, India 110 a Izrael 80. Severná Kórea má podľa organizácie desať funkčných atómových bômb. Irán napriek zahraničnej kritike jadrového programu na obohacovanie uránu údajne stále nedisponuje žiadnou funkčnou bombou. Izrael zasa popiera, žeby vlastnil hoci len jednu takúto zbraň.