Rusko obrní strategické dátové uzly, voľný informačný tok vníma ako riziko

 

Ruská Duma pripravuje zákon proti hackerom, ktorí napadnú štátne agentúry, inštitúcie a strategický priemysel. Denníku Izvestia to v utorok potvrdilo niekoľko zdrojov priamo zo Štátnej dumy.

Výbor pre bezpečnostnú a informačnú politiku odporúča dolnej komore Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie prijať zákon, ktorý by hackerské útoky voči štátnym inštitúciám trestal odňatím slobody od 10 rokov a viac. Podľa portálu Russia Today by forma zákona mala prejsť už počas najbližšieho zasadnutia dolnej komory.

Ruská vláda úpravou legislatívneho prostredia reaguje na rastúce prípady kybernetických útokov, ktoré dokážu vážne poškodzovať a narúšať informačné infraštruktúry. Pripravovaný zákon má odradiť hackerov od útočenia na štátne systémy. Podľa zdroja denníka Izvestia pripadne vyšetrovanie voči porušovaniu zákona pravdepodobne Federálnej bezpečnostnej službe (FSB).

Tajná služba bude mať v prípade útokov na vládne agentúry a členov strategického priemyslu plnú právomoc zasahovať proti narušiteľom. Zákon taktiež zadefinuje, ktoré industriálne odvetvia budú patriť pod chránený priemysel. Podľa RT.com to budú odvetvia vesmírneho, chemického, ťažobného, energetického a metalurgického priemyslu. Okrem toho, vláda má touto novinkou v legislatíve pokryť aj oblasti komunikácií, bankovníctva, dopravy, zdravotníctva a obrany. Podľa podpredsedu Štátnej dumy Ernesta Valejeva má zákon o ochrane kritických informačných infraštruktúr chrániť ako štátne inštitúcie, tak aj súkromné firmy.

Putinovej doktríne sa nepozdáva voľný tok dát

Pripravovaný protihackerský zákon je časťou novej doktríny o informačnej bezpečnosti, ktorú pripravuje vláda Vladimíra Putina. Podľa portálu RT.com jeho jadro stojí na ochrane proti snahám útočiť na kľúčové infraštruktúry. Portál tak nepriamo naznačil, že Rusi porozumeli prípadu údajného ovplyvnenia amerických prezidentských volieb hackermi, kedy na verejnosť vyšlo vyše 20 tisíc súkromných emailov bývalej ministerky zahraničných vecí a prezidentskej kandidátky Hillary Clintonovej. Aj keď doteraz neexistuje jasný dôkaz o tom, že Wikileaks emaily ponúkli práve ruskí hackeri, tak ako to prezentuje americké spravodajské spoločenstvo, vláda Vladimíra Putina vníma hackerské výpady ako dostatočne nebezpečné na to, aby dokázali ovplyvňovať dianie na verejnosti a politike.

Podľa doktríny neobmedzovaný tok informácií vo virtuálnom priestore prináša negatívny dopad na medzinárodnú bezpečnosť, môže byť zneužitý na rôzne geopolitické a vojenské ciele vrátane organizovania kriminálnych aktivít, extrémizmu a terorizmu. „Jeden z hlavných dopadov na informačnú bezpečnosť vychádza zo schopnosti ovplyvňovať informačnú infraštruktúru početne v mnohých krajinách pri uskutočňovaní vojenských úloh,“ vysvetľuje dokument definujúci bezpečnostný program. Medzi jeho prioritami je aj ochrana morálnych a tradičných duchovných hodnôt krajiny vrátane neutralizovania vplyvov, ktoré narúšajú patriotické tradície Ruska.

Vladimír Putin pri schvaľovaní doktríny povedal, že Rusko je pred rozvojom informačných technológií. Napriek tomu nie je jasné, či sa federácia pridá k svetovému spoločenstvu pri manažovaní kybernetickej bezpečnosti, hoci napríklad Kremeľ oficiálne ponúkol pomocnú ruku FBI pri vyšetrovaní úniku Clintonovej emailov. Napriek gestu šlo podľa niektorých analytikov iba o formálne, zahraničnopolitické gesto. Je teda otázne, či Vladimír Putin vníma medzinárodnú spoluprácu v globálnom kyberprietore ako riziko alebo príležitosť. Okrem toho, Kremeľ plne nedisponuje vlastnými potrebnými technológiami, de facto je pri technickom vybavení stále závislý od zahraničných dodávateľov, čo aj upravuje pozíciu krajiny v geopolitických vzťahoch. Kremeľ si už ale vyžiadal vývoj vlastných operačných systémov, ktoré im dodá fínska spoločnosť Jolla. O špecifických telefónoch a operačnom systéme Sailfish si môžete prečítať tu:

Kremeľ nechce Android ani iOS. Nahradí ich fínsky Sailfish