Kroky Facebooku voči falošnému obsahu môžu ohroziť slobodu prejavu

Facebook spúšťa na európskom kontinente možnosť označovať obsah za falošný. Prvou krajinou po USA bude Nemecko, ktoré zároveň nalieha na sociálnu sieť k razantným krokom, aby minimalizovala možnosť zdieľať falošné a poplašné správy ešte pred parlamentnými voľbami. Kritici v tom vidia hrozbu legitimizácie cenzúry, ktorú internetoví používatelia vložia do rúk vlád a organizácií.

Rozsah najväčšej sociálnej siete sa už dlhodobo prejavuje aj v politickom a spoločenskom usporiadaní. Cez Facebook sa mobilizovali aktivisti, ktorí začali v roku 2011 Arabskú jar v Severnej Afrike a na Blízkom východe, pomohol pri organizovaní demonštrácií v Turecku proti prezidentovi Recep Tayyip Erdoğanovi. Výhru republikána Donalda Trumpa nad demokratkou Hillary Clintonovou v prezidentských voľbách USA pripisujú mediálni analytici aj Facebooku, ktorý mu pomohol zmobilizovať hlavne neistých voličov. Sieť už napriek argumentu zakladateľa Marka Zuckerberga, že ide len o publikovaciu platformu, plní úlohu komunikačného média, prostredníctvom ktorého sa používatelia socializujú. Podľa analýzy výskumnej organizácie Pew Research Center z minulého roka až 47 percent Američanov prijíma informácie z domova a zahraničia primárne cez Facebook.

Falošné správy pôjdu dole

Používatelia sociálnej siete budú môcť pri každom príspevku upozorniť na to, že môže ísť o vymyslený, klamlivý obsah. Túto môžnosť po Američanoch získajú na starom kontinente ako prví nemeckí používatelia sociálnej siete. U nás zatiaľ ostáva len možnosť nahlásiť príspevok za jeho nevhodnosť. Ak článok dostane značku falošnosti, ostatní používatelia pri jeho otvorení budú upozornení na podozrenie, že ide o „fake“. Rovnaké upozornenie sa zobrazí aj pri prezdieľaní.

Správy médií na nemeckej sieti bude mať v spolkovej republike na starosti skupina Correctiv, Facebook sa ale chystá najať ďalších novinárov aj mediálne organizácie. Celkovo má v pláne zamestnávať mediálne skupiny a neziskové organizácie. Ich náplňou bude verifikácia obsahu. V prípade, že narazia na článok s podozrivým obsahom, Facebook zníži jeho zdieľanosť v news feede, ktorý na základe používateľových aktivít vyberá do popredia príspevky podľa určitých záujmov.

Poučenie od Američanov

V nemeckom parlamente sa už hovorí o príprave zákona, ktorým by štát mohol pokutovať spoločnosť Facebook za to, že uverejňuje klamlivé a poplašné správy. Podmienkou je, aby na sieti viseli minimálne 24 hodín. „Keď Facebook okamžite nezmaže ovplyvniteľnú správu do dvadsiatich štyroch hodín, zaplatí 500 tisíc eur,“ potvrdil predseda Sociálnodemokratickej strany Nemecka Thomas Oppermann pre denník Der Spiegel. Strana je iniciátorom nového zákona. Aj keď Facebook dlhodobo odmieta zodpovednosť za zdieľaný obsah na sieti s argumentom, že je to len platforma na šírenie, nie vytváranie obsahu, Mark Zuckerberg sám začal hovoriť o tejto problematike po víťazstve Donalda Trumpa v prezidentských voľbách.

Sociálni demokrati apelujú na sieť prostredníctvom nového zákona, aby vytvorila dostatočne silný nástroj proti falošnému obsahu. Svetové médiá hovoria o tom, že Nemci nechcú zažiť to, čo bolo v amerických voľbách. Spolkovú republiku čakajú parlamentné voľby, podľa analytikov sa chce establišment vyhnúť manipulácií verejnosti, teda voličov prostredníctvom zavádzajúcich a virálnych správ, ako to podľa nich bolo počas prezidentského duelu medzi Hillary Clintonovou a Donaldom Trumpom. V tom čase sa na americkom internete úspešne rozširovali falošné správy o tom, že agent FBI, ktorý vyšetroval únik Clintonovej emailov, bol zabitý, alebo že Donaldovi Trumpovi požehnal Pápež František. Táto informácia bola podľa BuzzFeed svojho času celkovo najčítanejšou na sieti.

Facebooku sa nepáči, že „Trumpovi požehnal pápež František“

Kritici varujú pred cenzúrou

Podľa niektorých mediálnych odborníkov nie je najväčším problémom internetu publikovanie falošných a poplašných správ, ale hrozba, že verejnosť legitimizuje vláde a určeným organizáciám schopnosť obmedzovať a regulovať prísun informácií na internet. Podľa Cathal Sheerin z organizácie IFEX, ktorá sa sústreďuje na slobodu prejavu a slova, ide o dvojsečnú zbraň. K skupine mnohých skutočne zavádzajúcich informácií môžu byť pridávané aj tie relevantné, stačí, že vyjadrujú iný, či až opačný názor. Práve slobodné prúdenie pluralitných názorov tvorených z informácií má tvoriť demokratické a slobodné prostredie. „Fake news môžu byť devastačné, ale náznak, že štát môže niekoho kontrolovať oveľa viac ohrozuje našu slobodu než obyčajné klamstvá, publikované na internete,“ vyjadrila sa v rámci aktivít organizácie IFEX.

Kritické hlasy sa pýtajú ako zadefinovať hranicu medzi jednoznačne falošnou správou a iným názorom, ktorý vyznieva oproti majoritnému prúdu ako alternatívny. Určitý počet falošných správ bude jednoznačne identifikovateľný pre prehnanosť či jasnú nelogickosť. Mnohé clickbaitové správy využívajú práve tieto prehnané hodnoty na to, aby lákali používateľov k interaktivite s webom. Ďalšou skupinou budú správy rôznych médií, ktoré sa samy korunujú ako alternatíva voči mainstreamu. Pri tomto type správ taktiež nájsť zavádzajúce, či klamlivé informácie. Podľa Cathal Sheerin problematiku „fake news“ komplikujú aj samotné vlády: „Vlády rutinne klamú a médiá občas reprodukujú vládne klamstvá bez kritiky. Sú to potom falošné správy? Alebo je jednostranný žurnalista taktiež ich tvorcom?“

Podľa aktivistky by sa všetka zodpovednosť nemala hádzať na Facebook. Štát v prvom rade má mať natoľko kvalitné vzdelávacie inštitúcie, aby ľudia dokázali uvažovať kriticky a neraz aj s odstupom. Zároveň, profesia spravodajstva a publicistiky by mala ostať devízou profesionálnych novinárov, ktorí inštitucionalizujú túto činnosť a stanovujú jej remeselné a umelecké kvality.

Aj komentátor ekonomického časopisu The Forbes Jay McGregor si myslí, že prosté značkovanie príspevkov nie je vyriešením problému s falošnými príspevkami. Odsúvanie, resp. vypínanie istých článkov môže viesť k posilneniu názoru, že vlády a provládne médiá a skupiny len umlčujú opozíciu a disidentov. To môže podľa J. McGregora viesť k opačnému efektu. Tvorcovia zdrojov označovaných ako falošné sa začnú ukrývať pred „okom Veľkého brata“, čo môže znova byť len kontraproduktívnym následkom. Komentátor dokonca vidí hrozbu, že aj pravý obsah bude označovaný za falošný. To sa podľa neho môže diať hlavne pri skupinách, ktoré odjakživa na sieťach bojujú s mainstreamovými médiami.