Čínsky satelit urýchľuje evolúciu kvantovej kryptografie

„Kvantový satelit“ Micius vynesený na orbitu včera v noci funguje vďaka citlivým kryštálom a fotónom svetla. Teraz vo výške 500 kilometrov skúša, ako dobre funguje prenos fotónov vo vákuu. Aj keď o vývoji supervýkonných počítačov hovorí viacero krajín a firiem, čínsky satelit a technológia QUESS (vo voľnom preklade Kvantové experimenty vesmírneho rozsahu) sú významným posunom k novej dobe kryptografie a transmisii informácií.

QUESS riadi citlivý kryštál, ktorý stimulujú dva fotóny. Tie sú na seba naviazané na subatómovej úrovni. Sú rovnako polarizované nezávisle na tom, ako ďaleko sa od seba nachádzajú. A keď sa zmení hodnota polarizácie jednej, upraví sa aj druhej. Fotóny interferujú, keď sa pohybujú napr. vzduchom, či vláknami (napr. sklom, textilom). QUESS má odskúšať, ako sa budú správať častice vo vákuu. Raketa so satelitom štartovala z Jiunquanského raketového centra v severovýchonej Číne.

PING PONG FOTÓNOV NIKTO NEZACHYTÍ

Čína vyslala satelit za účelom zistiť, aký potenciál a možnosti prináša kvantová kryptografia za hranicami atmosféry. Fotóny sa dajú prepolarizovať, jedna môže znamenať 1 a druhá 0. To otvára možnosti súvislého dátového prenosu. A hoci by trvalo obzvlášť dlho, kým by sa do prijímacieho počítača postupne dostali všetky čísla, technológia má stále významné uplatnenie. Napríklad pri prenose strategických kľúčov, hesiel, či nenáročných dát ako súradnice. Šlo by o dátový prenos, bezpečnejší než dokážu všetky ostatné komunikačné prostriedky.

Nesmiernou výhodou týchto zariadení je, že zachytávanie fotónov je v tomto prípade prenosu pre nezávislý pozorovací bod prakticky nemožné, čo de facto znamená komunikáciu s veľmi vysokou odolnosťou voči hackovaniu. A ak by sa nejakým spôsobom dostal nezainteresovaný objekt do línie medzi satelitom a prijímacou stanicou, jeho prítomnosť by sa okamžite ukázala na zmenenej pozícií fotónov.

Aj keď Čína nie je jedinou krajinou, ktorá rozvíja kvantové počítače a implementuje ich prioritne do komunikačných a kryptovacích systémov, ide pre ňu o významný krok vpred. Na druhej strane ostáva nezodpovedaná otázka, ako presne sa dá tento citlivý a vo všetkých aspektoch náročný spôsob prenosu dát aplikovať do komerčnej sféry. Vyhliadky má napríklad v sieti kreditných kariet, elektronického bankovníctva, či vo vládnych štruktúrach.